Volám sa Fero a som v Kanade presne jedenásť týždňov.
Čo všetko som za tú dobu stihol ? Za 50 hodín na cestách som spal len 4 hodiny, a tak mi to trvalo 3 dni než som sa z toho trochu spamätal. Povybavoval som si už všetky úradné záležitosti, mám už Permanent Residence Card (trvalý pobyt v CA), Care Card (zdravotné poistenie) SIN Card (sociálne poistenie), vybavil som si kanadskú živnosť a našiel prácu presne akú dočasne chcem robiť a začal aj reálne pracovať. Na úradoch sa mi úradníci a colníci venovali s veľkou ochotou, stalo sa totiž že niečo neklapalo, bolo zle vyplnené tlačivo atď…. všetko robili s úsmevom, dali nové tlačivo a aby som to znova nepokazil tak to za mňa vyplnili, aby to bolo ok. Študujem angličtinu na College ako študent denného štúdia (ESL -English second language - bezplatná výučba pre imigrantov), kúpil som si auto, prenajal trojizbový zariadený byt vo veľmi dobrej lokalite na okraji 50 tisícového mesta na skok od centra v tichej lokalite pri oceáne a oddychovej zóne. Podnikám aj poznávacie výlety do prekrásnej prírode Britskej Columbie. Z okna mojej izby mám krásny výhľad na prírodu a fjord. Nádhera…. Keby som vedel anglicky tak som ako ryba vo vode, ale myslím že za pár týždňov to už bude lepšie…
Ahoj Kristínka, ako dlho žiješ v Paríži ?
Na východné predmestie Paríža som prišla v roku 2003, takže to bude už 10 rokov. Priamo v Paríži som bývala iba dva roky vo veľmi malej garsónke hoci vo vychytenej štvrti. O dve ulice ďalej mala byt bývalá prvá dáma Francúzska Carla Bruni Sarkozy. Teraz som sa vydala a bývame v Rueil-Malmaison, čo ja západné predmestie a kde je aj zámok manželky Napoleona Jozefíny.
Ked si do Paríža a prvýkrát pred rokmi prišla čo ťa najviac prekvapilo a čo potešilo?
Mňa prekvapili niektoré štvrte východného predmestia. Prišla som ako učiteľka francúzštiny a zdalo sa mi, že som v krajine tretieho sveta. Začala som totiž učiť cudzincov bývajúcich v rôznych getách a bol to pre mňa šok. Toľko betónu, biedy, špiny, okná bez záclon a pred bytovkami zaparkované pokazené autá som nikdy nevidela. Postupne som si zvykla a mala som aj podporu od svojich francúzskych kolegov, ktorí sa večer vracali do svojich pekných úhľadných bytov.
Potešili ma moji žiaci, každý deň bol iný, plný prekvapení a novôt vďaka rôznorodosti národností, mali sme v škole okolo 30 národností. Zažila som chvíle, keď mi zimomriavky behali po tele, keď žiaci rozprávali, ako sa dostali do Francúzska, v ktorých krajinách sa museli skrývať. Dojímavé boli aj tie chvíle, keď sme slávili nejaký náboženský sviatok alebo sviatok krajiny, z ktorej žiaci pochádzali.
Podľa teba, je Paríž stále mestom, ktoré dýcha históriou, diktuje módu a udržiava francúzsky esprit na úrovni, alebo sa za posledných 10 rokov výrazne zmenilo ?
Paríž som predtým poznala iba ako turistka, prvýkrát som tu bola, keď som pracovala ako aupairka, pred 19 rokmi a zdal sa mi historický a krásny. Aj teraz sa mi zdá krásny a som stále rada, keď si tam vyrazíme. Mám však syna, čakáme dcérku a s deťmi si nedokážem predstaviť, že by som tam bývala. Na chodníkoch nie je miesto pre kočík a ihriská sú preplnené. Metrom som chodila, keď som ešte malého nosila v šatke. Teraz ideme skôr autom.
Moja mama poznala Paríž pred tridsiatimi piatimi rokmi a hovorí, že sa poriadne zmenil. Je tu oveľa menej francúzskej pouličnej hudby, menej cítiť francúzsku jednoliatosť, a francúzsky esprit nahradil ten multikulturálny a celosvetový.
Majú mladí ľudia problém nájsť si prácu keď ukončia strednú alebo vysokú školu?
To závisí akú máte skončenú školu a ako sa voláte. Ak máte meno pôvodom arabské, s prácou je to ťažšie. Niektorí zamestnávatelia robia nábor už na vysokých školách, zaplatia študentom školné a tí sa potom zaviažu, že budú u nich pracovať. Myslím si však, že väčšina študentov sa musí trápiť, prechádzať stážami, často krát pracovať za minimálnu mzdu, posielať veľké množstvo životopisov a takto sa pomaly prebíjať, aby si našlo prvé pracovné miesto.
Nezamestnaných sú tri milióny a najväčšiu skupinu tvoria mladí, až 23 %. Nedávno sa zaviedli dve nové formy pracovných zmlúv, aby vláda pomohla mladým sa zamestnať. Jedna zmluva sa nazýva generačná a v tomto prípade, ak má podnik menej ako 300 zamestnancov a zamestná jedného mladého, ktorému pridelí jedného seniora, ktorý ho v práci vedie, tak ten podnik bude platiť nižšie dane. Ďalšia pracovná zmluva sa nazýva zmluva budúcnosti, je určená 100 000 mladým v roku 2013 od 16 do 25 rokov, ktorí dlho neštudovali alebo sú úplne bez diplomu. Štát bude financovať až 75 % platu, ak mladého človeka zamestnajú nadácie alebo verejná služba. Ak mladého človeka zamestná súkromný sektor, tak štát preplatí zamestnávateľovi 35 % platu v hrubom. Ako si ja pamätám, tak stále vo Francúzsku existovali rôzne formy pracovných zmlúv, ktoré mali pomôcť mladým sa zamestnať.
“Le Pac“, o čom je tento vzťah ? Vieš nám o tom niečo povedať?
Je to zväzok registrovaného partnerstva, dvaja ľudia sa nesobášia, len pred sudcom prehlásia, že spolu žijú. Majú také isté daňové výhody ako keby boli zosobášení a v prípade, že už spolu nechcú žiť, tak ich separácia je papierovo jednoduchšia ako rozvod. Takisto ak ide o cudzinca, tak získa papiere ako v prípade sobáša. Mnohí organizujú pri podpísaní PACSu aj hostinu. Ja mám tri páry známych, ktorí sa rozhodli takto žiť a už sa im to darí niekoľko rokov a nepomýšľajú na sobáš.
Okrem hlavných pamiatok, aké iné zaujímavé miesta, by si odporučila nám Slovákom navštíviť ?
Miest je veľa, na ktoré sa turista nedostane kvôli nedostatku času. Veľmi pekná je prechádzka aj po Montmartri, ale nie iba cestou na Sacré-Coeur, ale ďalej, kde sú parížske vinice, maličké múzeum a mnoho ďalších tichých uličiek. Kto má rád modernú architektúru, môže sa ísť pozrieť na základnú školu v Courbevoie alebo do Parc de la Villette, na takzvané Folies. Sú to také červené kovové konštrukcie, na ktoré sa dá vyliezť, sú pravidelne roztrúsené po parku ako stromy. A večer v lete sa zúčastniť premietania filmu pod holým nebom. Odporúčam ísť aj do Opery, je krásna s plafónom, ktorí maľoval Marc Chagall a aj interiér očarí, nehovoriac o predstavení. Dá sa tam však ísť pozrieť aj mimo predstavenia. Neďaleko je aj obchodný dom Printemps, môžete si vyjsť na terasu na posledné poschodie a pokochať sa výhľadom. Oplatí sa vidieť aj aktuálne výstavy. Určite choďte do Luxemburských záhrad a sadnite si na lavičku vedľa hráčov šachu a pozorujte ich, alebo si môžete zahrať aj s nimi alebo môžete v ich blízkosti obdivovať ovocné tropické stromy.
Co máš z francúzskej kuchyne najradšej a aké jedlo by si nám doporučla ?
Francúzska kuchyňa spolu s mexickou, ako jediné dve kuchyne sú zapísané na zozname UNESCO. Tá pravá kuchyňa je naozaj vynikajúca, všetko je veľmi chutné. Ja sama mám však veľmi rada predjedlá, šaláty s vinegretou a potom ryby, odporúčam rybu Dorade.
Sú súčasné Francúzky “Chic”, alebo sa v Paríži razí trend pohodlného a účelného obliekania ako môžeme vidieť napr. v New Yorku ?
Myslím, že krásnu a vkusnú módu na uliciach nevidieť, skôr si treba prelistovať módny časopis, pozrieť si vitríny Gallerie Lafayette alebo ísť na módnu prehliadku. Stále ma po príchode z Francúzska prekvapí, ako si na Slovensku ľudia dávajú záležať, čo si na seba dajú. Francúzske dievčatá a ženy sa obliekajú účelovo, pohodlne, chodia v teniskách. Veľmi skromne sa maľujú a o melíri na vlasoch ani nechyrovať. Skôr sa štýlovo obliekajú cudzinky, hlavne z Afriky. Majú na sebe krásne farebné kombinácie a vzory s vhodnými doplnkami. Niekedy sa neviem vynadívať, dokonca už aj na malé dievčatká.
Hello John, ako dlho si už na Slovensku a čo tu robíš?
Na Slovensku som 4 mesiace a učím tu angličtinu
Prečo si sa tu rozhodol zostať?
Moja priateľka je Slovenka.
Čo na Slovákoch oceňuješ ?
Myslím, že sú veľmi priateľskí, keď Vás spoznajú.
Čo sa týka kultúrnych rozdielov medzi Slovenskom a USA, ktoré Vás najviac prekvapili?
Slováci veľa nezdravia a neusmievajú sa, to ma prekvapilo.
Ktorý z regiónov Slovenska by ste odporučili Vašim americkým priateľom navštíviť?
Liptov a Vysoké Tatry, sú krásne ….